
17.jún bol, pre nás PRVÁKOV, veľkým dňom. 1.krát sme sa vybrali úplne sami na výlet, cestovali sme spojovým autobusom do Popradu , uvideli a zažili sme veci, o ktorých sme dosiaľ nevídali ani neslýchali.Naše kroky totiž viedli do Tatranskej galérie v Poprade. Tu sme objavili fantastickédiela sochárov tvoriacich z najrôznejších materiálov: sadry, dreva, betónu. ...Tieto diela boli pre nás nielen krásne a zaujímavé, ale predovšetkým v nás prebudili otázky. Na niektoré sme si našli odpovede ešte v galérii, ale niektoré v nás budú rezonovať ešte veľmi dlhý čas.
Po chvíľach zamyslenia a premýšľania prišla na rad výstava Klobúk dole, pán Brunovský. Zrazu sme sa prestali báť, že na nás niečo spadne, alebo niečo strčíme.
Akoby sa zastavil čas a my sme vstúpili do rozprávky.
Stali sme sa súčasťou diel maliara a grafika Albína Brunovského. Veci vystupovali z jeho obrazov a my sme sa ich mohli dotýkať, hrať sa s nimi, dotvárať ich. Na chvíľu sme boli dámami v prekrásnych klobúkoch. Boli sme známou tvárou na tisíckorunáčke, prechádzali sme zázračným lesom, navštívili sme tajomný hrad, preliezli sme rozprávkovú kuchyňu , stretli sme sa s Palculienkou , prebudili sme spiaceho draka...
Počas celého výletu sme mali však za pätami jedného nepriateľa a tým bol čas. Boli sme veľmi smutní, keď sme museli opustiť svet obrazov a skrytých tajomstiev. Ale s istotou vieme, že sa do Tatranskej galérie určite ešte vrátime.
Naša OBROVSKÁ vďaka patrí pani Mariannke Sabakovej a pani učiteľke Aničke Brezinovej , ktoré nám pri objavovaní nepoznaného, boli výbornými sprievodkyňami, pomocníčkami a asistentkami.
Prváci s p.uč. Brezinovou