"DLT"
Odporúčam čítať pri zvukoch tejto hudby: www.youtube.com/watch?v=laE-M29C9vM
Kto sa nechcel poddať nude, kto sa chcel zabaviť a niečo nové sa naučiť, kto si chcel overiť, či stačí so silami aj napriek nadvláde prázdnin, pridal sa k nám. Počas 5 dní sme poznávali to, čo sme ešte nepoznali, stretávali sme sa s ľuďmi známymi i neznámymi. Prechádzali sme cestami, ale aj necestami, miestami, kde ľudská noha už dávno nevkročila. Nachádzali sme poklady i kešky.
Máme v sebe:
Poznanie ako chutí nanuk v Hybiach, keď sa zbiehajú mraky a už dávno sme mali byť pred Východnou.
Chuť a pocit únavy a zadosťučinenia, keď sme sa s hundraním rozchádzali domov, hoci sa nám ešte chcelo zostať.
Navštívenie prvého slovenského orloja, ktorý ujo Pavella vyrábal 19 rokov. Tu sme pocítili ako chutí úprimná radosť z návštevy, keď nás u Pavellov privítali chlebom a soľou (teda rožkom a soľou) a lúčili sa s nami nielen milým úsmevom, ale aj s cukríkom.
Pochopenie, že ľudskosť v ľuďoch stále žije. Každodenne sme sa stretali s pomocou, úsmevom a povzbudením od často neznámych ľudí, ktorých sme na svojich potulkách stretávali. Ani raz sme nepočuli nevľúdne slovo, alebo prejavy nezáujmu či neochoty. ĎAKUJEME!!!
Vedomosť, že na kamarátov z DLT sa dá spoľahnúť. Počas celých 5 dní vládla medzi nami priateľská atmosféra a o pomoc medzi všetkými deťmi sme sa neustále potkýnali.
Úľavu z otvorenie sa zabuchnutých dverí na WC, keď už prichádza autobus.
Vedomie, že cestu na Tri studničky na bicykli už hravo kedykoľvek zvládneme.
Zážitky, na ktoré časom zabudneme, aj tie na ktoré sa zabudnúť nedá.
Objavenie - že k cieľu nevedú vždy len rovné cesty, a náš poklad je tam, kde je naše srdce,
- že nie je umenie niečo začať, ale dokončiť,
-že žijeme na prekrásnej planéte,
- že aj v tých najväčších teplotách sa môžeme schovať v tieni stromov a sme vďačný všetkým, ktorí
ich pred mnohými rokmi vysadili,
-že z peňazí sa nenajeme, aj keď sú z jedlého papiera a akejkoľvek hodnoty. Preto je nevyhnutné chrániť si našu PRÍRODU!!!
Za nami zostávali stopy našej prítomnosti. A hoci nie vždy sme sa na seba usmievali, bolo nám spolu dobre.
Ivana Brezinová