V pondelok ráno 20.6. sme s menšími obavami, ale dychtiaci po novom dobrodružstve , opúšťali naše mamy. To sme ešte netušili, že nám bude naozaj tak dobre v Drienici, v škole v prírode.
Slová ako zmrzlina, hrniec, cukor, vajce, šípky, čokoláda, chladnička či šumienka nám hovorili, len že sú to veci bežnej spotreby. A až na mieste sme pochopili, že sú to slová, ktoré sa môžu spájať s hrou, prekvapením a indiánskym životom. Pomáhali nám zahnať nudu, keď sme ich zašifrované postupne odkrývali, pomáhali nám prekonávať vzdialenosti, keď sme sa vďaka hádankám ,ktoré ich ukrývali , tešili na ďalší bod našej túry.
Hrali sme sa, učili , plávali, športovali, priatelili, trochu sme sa báli počas nočnej hry, keď sme zachraňovali starého Indiána.
Ihrisko sa pre nás stalo, denne len na jednu hodinku , miestom, kde pohyb a radosť z hry musia súperiť s časom.
Na plavárni sme sa menili zo suchozemských živočíchov na rybky, keď sme pod vedením našej pani inštruktorky Dady prekonávali svoje doterajšie plavecké schopnosti.
A kto sa do karnevalu trochu obával ukázať čo všetko vie, tak počas tanca, zábavy a súťaží to rozbalil naplno.
Všetci sme boli sami sebou a všetko sme zažívali naplno.
Cestou domov sme sa zastavili v Zoo v Spišskej Novej Vsi, kde sme si overili, že naše kamarátstvo nebolo len v Drienici, ale že je našou súčasťou a vezieme si ho domov.
Zažili sme toho naozaj veľa a veľa sme sa toho aj naučili . Veď to, že sme vytrvalí, zruční, rozvážni, statoční a pozorní sme dokazovali každý deň.
Všetci sme boli sami sebou a všetko sme zažívali naplno.
Vaši tretiaci a štvrtáci s pani učiteľkami
