RÁZUSOVIE VRBICA – REGIONÁLNA PREHLIADKA LITERÁRNEJ TVORBY
Tento školský rok sa naša škola do literárnej časti regionálnej súťaže pre deti a mládež Liptova – RÁZUSOVIE VRBICA, ktorá sa uskutočnila 27.5.2022 V Liptovskom Mikuláši. Svoje dielka / poéziu i prózu / zamerané na tému pandémia a ja vytvorili Liliana Gazíková /2. A /, Vesna Ilavská /2.A / a Diana Jacková / 7.A /.Odborná porota napokon rozhodla, že naša žiačka, Vesna Ilavská so svojimi dvoma básňami – My a korona a Nebytie v škole mimoriadne uspela a slávnostne si v Liptovskom Mikuláši z rúk pani Mgr. Marcely Feriančekovej, riaditeľky knižnice G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši , prevzala ocenenie za víťazstvo. Vesne srdečne gratulujeme a všetkým dievčatám ďakujeme za vzornú reprezentáciu školy a prajeme si , aby neprestávali tvoriť a svoje literárne umenie rozvíjali i naďalej! Všetky poslané práce si môžete prečítať a vychutnať pod správou z akcie.
Vesna Ilavská
My a korona
Je tu korona,
veľká pohroma.
Všetci rúška chuchucu,
svet je v čiernom kožuchu.
No tak čo už, deti milé,
poďme brániť šťastné chvíle!
Nebytie v škole
Neboli sme v škole.
Prázdne lavice,
smutné Alice.
Dobré je byť s kamošmi,
počas všetkých školských dní.
Chceme už len krásne sny!
Liliana Gazíková
Ja a pandémia
Je to hrozné, pandémia je.
Kto by to povedal,
je to hrozné.
Škola zatvorená, nedá sa to,
neznášam to, teraz doma,
jojój, hrôza!
Online výuka, neznášam to,
ani klavír, ani náuka, nemôžem nikde ísť,
Lebo je dlhá prestávka.
Musíme niečo spraviť a ja viem čo,
umyť ruky, nosiť rúška, to je ale fuška.
Zatvára sa trieda a v triede je prázdna lavica
a pred tabuľou smutná krieda.
O ôsmej hodine ráno vstávam
a za počítač sadám.
Počítač musí byť náš kamarát,
ale ja ho už nemám rád.
Keby pandémia išla na potulky,
už by v našich srdciach
neboli žiadne búrky.
Naše srdcia by dlho bili
a pandémiu by z hry vyradili.
Diana Jacková
Ako nás korona / nemilo / prekvapila
Každý žiak určite niekedy sníval, že raz nebude škola. Odrazu sa to stalo! Všetci sme zostali doma . Mojej rodinke sa korona vyhýbala dlhú dobu.
Všetko sa zmenilo v jednu krásnu nedeľu. Trávila som čas s krstným v prírode. Prebehol popred nás zajac a pozorovali sme i stopy srniek. Vtedy sme netušili, že nie sme dvaja, ale rovno traja. Bola s nami aj ona, pani korona. Raz ju niesol na pleciach asi krstný otec, potom zase ja. Udomácnila sa v našom príbytku, ale nebola na nás zlá.
V noci nás však prekvapil nečakaný telefonát. Tatino mi oznámil smutnú správu: „Starký tu už nie je!“ Odišiel v noci, ticho a bez rozlúčky. Hnev striedal plač. Starká tíšila moje slzy. Aj ona bola veľmi slabá, ležala v posteli. Vravela mi: „Zajtra si spolu zahráme karty alebo dámu!“
Na druhý deň s nami starká už nekomunikovala. Vždy mi hovorila: „ Pôjdem za starkým!“ Predtým sme sa tomu smiali, dnes sme pochopili. Sanitka dorazila a starká nám venovala posledný úsmev, úsmev na rozlúčku. Zakývala rodinke posledný raz.
Ďakujem starký, starká, za všetko, čo ste pre mňa urobili!